Ochrana prírody

Mesto, v súlade so zákonom 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín a tiež vydáva súhlas na výrub drevín rastúcich mimo lesa v intraviláne mesta a ukladá vykonanie náhradnej výsadby.

Na základe Zmluvy o zriadení spoločného úradu pre výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie vykonáva túto činnosť aj pre obce Nacina Ves, Petrovce nad Laborcom, Voľa, Pusté Čemerné, Staré, Lesné a Oreské, Zbudza.

Pôsobnosť mesta, vo veci vydávania súhlasov na výrub drevín a uloženia povinnosti náhradnej výsadby na pozemkoch v intraviláne mesta, ktoré sú vo vlastníctve mesta, ak je žiadateľom mesto, si vyhradil Okresný úrad Michalovce, odbor starostlivosti o životné prostredie.

V roku 2022 bolo mestom vydaných 10 rozhodnutí, ktorými bol v meste povolený výrub 79 ks drevín. Náhradná výsadba bola určená v rozsahu 244 ks drevín.

Park v Strážskom bol založený koncom 19. storočia. Je to typický feudálny park s výrazným vplyvom sentimentálneho romantizmu, ktorý sa vyznačoval značným zahustením porastov a väčším podielom exotických drevín.
Park je rozlohou najväčším mestským parkom okresu Michalovce (vrátane okresu Sobrance) a má výmeru 14,80 ha. Do roku 1994 bol chráneným parkom.
Okrem súvislého porastu cesnaku medvedieho a viacerých dendrologicky cenných jedincov sa v ňom nachádza aj skutočná rarita – zvyšky topoľa bieleho. Bol zaradený medzi trinásť výslovne menovaných jedincov alebo skupín významných stromov na Slovensku spolu s takými, ako Lipa Mateja Korvína v Bojniciach, Pieninské lipy v Červenom Kláštore, sedemstoročný dub v Dubinnom a pod. Topoľ biely bol najmohutnejším stromom na celom Slovensku a podľa vyjadrení viacerých odborníkov aj najmohutnejším v strednej Európe. Dňa 14. 7. 1998 mal topoľ biely vo výške 1,30 m priemer 401 cm, obvod 12,60 m. Vek sa odhaduje na 200 rokov.
Druhý mohutný topoľ biely má vypočítaný priemer 300 cm. Topoľ biely pochádza z južnej a strednej Európy a Ázie. Je vhodný do mestských parkov, aj na výsadbu zdevastovaných území a na účel spevnenia brehov vodných tokov. V parku je nádherný exemplár pagaštana konského – najmohutnejší v okrese. Proti mrazom a exhalátom je odolný. Buk lesný, ako dominantná drevina lesných porastov pohoria Vihorlat a Popričný sa prezentuje v parku ôsmymi exemplármi, pričom šesť znich má prsný priemer 100 cm a viac. Javor poľný vyniká mohutným kmeňom a korunou. Lipy sú najpočetnejšie zastúpené v južnej časti parku. Najmohutnejšia lipa malolistá má prsný priemer 140 cm. Veľmi zaujímavý je výskyt beztŕňovca dvojdomého, ktorý sa v parku rozmnožuje zo semena, teda prirodzeným zmladením (vzácny druh zo Severnej Ameriky). Z ihličnanov vyniká dekoratívnymi vlastnosťami borovica lesná –sosna. Okrem spomínaných drevín rastie v parku jaseň štíhly, hrab obyčajný, viac druhov topoľov, vysadených do prísnych geometricky usporiadaných radov, smrek pichľavý, viaceré druhy tují a cypruštekov.

Podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov:
invázne druhy je zakázané dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu, vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku a o pozemok sa starať takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov, a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu.
Podľa zákona NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy je povinný:vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou, predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí.
2. Vlastnosti
Za najdôležitejšie vlastnosti inváznych druhov rastlín sa považujú:
vysoká konkurenčná schopnosť (vitalita, odolnosť voči stresom, dlhé obdobie kvitnutia a tvorby plodov, formovanie dominantného porastu v štádiu semenáčikov, rýchly vegetatívny rast juvenilných a reprodukčne dospelých jedincov),schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia (sucho, záplavy), schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, nielen na miestach ich prirodzeného výskytu, dobré reprodukčné vlastnosti (vegetatívne rozmnožovanie pomocou podzemkov, hľúz; generatívne – tvorba veľkého množstva semien, vysoká klíčivosť semien, bez zvláštnych nárokov klíčiacich semien na prostredie), účinné mechanizmy rozširovania, absencia alebo obmedzená frekvencia/hustota domácich prirodzených nepriateľov (predátorov, parazitov, chorôb).
Viac informácií: http://www.sopsr.sk/invazne-web/?page_id=15
Zdroj: Štátna ochrana prírody SR