Na prevádzkovanie webu a analýzu návštevnosti používame súbory cookies.
Povoliť Odmietnuť Upraviť
Jazyková verzia: SK

SAMOSPRÁVY NA ZEMPLÍNE SA SPÁJAJÚ: SME NA HRANICI HOLEJ EXISTENCIE!

Starostovia a primátori okresov Michalovce, Trebišov, Sobrance, Humenné, Snina, Stropkov, Medzilaborce a Vranov nad Topľou sa spojili do iniciatív „Obce a mestá Zemplína“. Ich spoločným cieľom je intenzívnejšie presadzovať záujmy svojich obyvateľov dosahovať reálne riešenia pre dlhodobý rozvoj regiónu.
Na samosprávu sa to v súčasnosti valí z každej strany. Nárast cien energii, materiálov, pohonných hmôt, či inflácia. Starostovia hovoria o historicky najkritickejšej situácii, ktorá môže mať za následok vážne finančné problémy miest a obci, či dokonca kolaps až nútenú správu. Mnohé menšie obce z regiónu sú už teraz na hranici holej existencie. Každý región má naviac svoje špecifické problémy a potreby.  V mestách a obciach východného Slovenska je oproti iným krajom situácia ešte viac alarmujúca. Chýba tu diaľnica, rýchlostná cesta, pracovné príležitosti, ale aj kanalizácia či verejné vodovody.

„Mrzí nás, že namiesto odstraňovania regionálnych rozdielov sme svedkami toho, že mestá a obce sú dnes na hranici prežitia, a z pozície vlády SR dlhodobo nevidíme snahu riešiť tieto problémy.“ konštatovali členovia neformálnej Iniciatívy Obce a mestá Zemplína.

Iniciatíva „Obce a mestá Zemplína“ prichádza s ambíciou pretaviť svoju blízkosť k občanovi do konkrétnych krokov, ktoré pozdvihnú región a jeho obyvateľov. Ponúka partnerstvo vláde SR v otvorenom dialógu a spoločný koordinovaný postup pri presadzovaní regionálnych záujmov, ktoré už naďalej nesmú zostať nepovšimnuté.

„Riešenia potrebujeme hľadať a prijať urgentne. Nie je to však len o Zemplíne, mnohé z nich budú presahovať cez celé Slovensko a pomôžu všetkým samosprávam. Podariť sa to však môže len vtedy, ak vláda SR začne s nami komunikovať ako s partnerom, pretože nám záleží na rovnakom občanovi.“ Uzavreli starostovia a primátori na Zemplíne.

Dlhodobý prístup štátu voči samosprávam a nízky záujem o regionálne problémy poukazuje najmä na chýbajúci dialóg a regionálne zastúpenie poslancov v národnom parlamente. Sú to práve zástupcovia z regiónov, ktorí sú dennodenne blízko k občanovi a najlepšie poznajú problémy a potreby svojho regiónu.

KRÍZA V SAMOSPRAVE OBCE A MESTA ZEMPLÍNA

Čo najviac ohrozuje bežné fungovanie samospráv?
Zvýšenie cien plynu a elektrickej energie - dopad sa očakáva vo väčšine samospráv začiatkom septembra 2022.

1. Zvýšené poplatky za plyn, resp. teplo v obecných/mestských budovách a zariadeniach, v ktorých Je obec/mesto zriaďovateľ. Bez finančnej pomoci od štátu sa to dotkne obecných/mestských úradov, materských škôl, základných škôl, kultúrnych domov, komunitných centier, denných stacionárov, telocviční, centier voľného času.
OČAKÁVA SA 100-300 % zvýšenie cien plynu pre samosprávu.
DOPAD: Bez dofinancovania alebo regulovania cien plynu štátom - musí samospráva zvýšiť poplatky, ktoré zaplatí občan. Napríklad zvýšenie dane z nehnuteľností, doplatok rodiča za návštevu materskej školy, doplatok rodiča za školský klub detí v základnej škole a iné...

2. Zvýšené poplatky za elektrickú energiu za všetky odberné miesta obce/mesta alebo zariadenia, ktorých je obec/mesto zriaďovateľ. Bez finančnej pomoci od štátu sa to dotkne vypnutia verejného osvetlenia obcí a miest, fungovania obecných/ mestských úradov, materských škôl, základných škôl, kultúrnych domov, komunitných centier, denných stacionárov, telocviční a centier voľného času.
OČAKÁVA SA 100 - 200 % zvýšenie cien elektrickej energie pre samosprávu
DOPAD: Bez dofinancovania alebo regulovania cien elektrickej energie štátom, musí samospráva zvýšiť poplatky, ktoré zaplatí občan. Napríklad zvýšenie dane z nehnuteľností, doplatok rodiča za návštevu materskej školy, doplatok rodiča za školský klub detí v základnej škole a iné..... Najhorším dopadom môže byť úplné vypnutie verejného osvetlenia.
Pri končiacich zmluvách s dodávateľmi elektrickej energie a plynu sa obciam a mestám nehlási žiaden nový dodávateľ do verejných obstarávaní z dôvodu turbulentných zmien cien na trhu.

3. Nárast cien PHM v období, keď musíme pravidelne udržiavať (kosiť) verejné priestranstvá, priestranstvá vo vlastníctve SPF, resp. Slovenskej republiky, na ktoré štát neprispieva, čo znamená ďalší dopad na rozpočet obce/mesta, s ktorým sa musí vysporiadať samospráva sama. Rovnaký dopad predpokladáme v zime, kde samospráva udržiava všetky chodníky a miestne komunikácie bez príspevku štátu.
ZVÝŠENÉ CENY PHM PREDRAŽUJÚ SLUŽBY, KTORÉ POSKYTUJE SAMOSPRÁVA
DOPAD: Znížená údržba verejných priestranstiev jar - Jeseň nižšia frekvencia kosenia trávy. V zime menej udržiavaných chodníkov a miestnych komunikácií.

4. Minimum projektov cez úrady práce - nedostatok pracovníkov, ktorých potrebujeme na pravidelnú údržbu obcí a miest. Obce a mestá majú nedostatok zdrojov v rozpočte obce/mesta na vlastných zamestnancov, ktorí by nahradili uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa doteraz z 80 % podieľali na pravidelnej údržbe obcí a miest.
DOPAD: Minimálna alebo žiadna starostlivosť o verejné priestranstvá, parky, detské ihriská, športoviská, cintoríny, nakoľko tieto činnosti z 80% vykonávali zamestnanci cez projekty financované UPSVR. Pre udržanie týchto činností potrebujú obce a mestá vlastných zamestnancov alebo externé firmy, na ktoré nemajú finančné krytie vo vlastných rozpočtoch.

5. Nárast cien potravín v školských jedálňach prinesie v školách a škôlkach, zmenu finančných pásiem a nárast doplatkov za obedy, ktoré bude musieť zaplatiť rodič. Nárast cien potravín a energií približuje cenu za stravnú jednotku cene v reštaurácií.
DOPAD: Bez zmien finančných pásiem štátom a doplatku štátu, budú znášať vyššie ceny potravín cez doplatky rodičia detí navštevujúcich škôlky a školy. Tento dopad sa prejaví už od 1.9.2022. Ak chceme udržiavanie obcí a miest v doterajšom štandarde zachovať potrebujeme dofinancovať obce a mestá, prípadne hľadať iný dlhodobo udržateľný systém v dialógu so štátom.
Ak chceme udržať stravovanie detí v školách a škôlkach musíme zmeniť finančné pásma a systém doplatkov štátu nastaviť cez automat pri zvyšovaní cien a zvyšovaní inflácie.

6. Extrémny nárast cien stavebných materiálov, kvôli ktorému dodávatelia schválených projektov odstupujú od zmlúv, čo brzdí čerpanie eurofondov s obrovským dopadom na ekonomiku celého štátu a zastavuje regionálny rozvoj resp. prehlbuje regionálne rozdiely.
DOPAD: Zastaví sa budovanie a rekonštrukcie chodníkov, ciest, škôl, škôlok, obecných a mestských budov, kultúrnych pamiatok, športovísk, detských ihrísk, kanalizácie, vodovodov, zberných dvorov a inej infraštruktúry v obciach a mestách.
Obce nemajú finančné rezervy vo vlastných rozpočtoch, ktoré by pokryli súčasné navýšenie cien. Rezervné fondy obcí a miest sú zaviazané uzneseniami obecných/mestských zastupiteľstiev na spolufinancovanie projektov zo zdrojov EÚ vo výške minimálne 5% z celkovej výšky oprávnených nákladov na každý projekt už pri podaní žiadosti o NFP a obce/mestá ich nemôžu rozpustiť na krytie zvýšených cien energií, PHM a nárastov cien potravín.

7. Schválený protiinflačný balíček (zvýšenie prídavkov na deti, zvýšenie daňového bonusu a tzv. krúžkovné od roku 2023). Účet za tento balíček má zaplatiť samospráva už v roku 2022 vo výške cca 150 miliónov eur a cca 400 miliónov eur v roku 2023.
DOPAD: Totálna likvidácia obcí a miest, ktoré položia na kolená dopady opísané v bodoch 1 - 7.

8. Nárast nákladov na dofinancovanie sociálnej starostlivosti v súkromných zariadeniach sumou 100,-€ na klienta/mesiac-finančný dopad sa odlišuje v každej samospráve, ale má výrazný dopad na rozpočet samospráv, pričom sa dá očakávať, že bude narastať.
DOPAD: Je individuálny a priamo úmerný počtu klientov z obce/mesta umiestnených v sociálnych zariadeniach.

9. Nárast nákladov na dofinancovanie súkromných škôl.
DOPAD: Finančný dopad zatiaľ nemáme reálne vyčíslený, pričom sa dá očakávať, že bude od začiatku školského roka 2022/2023 narastať.